A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | R | S | T | U | V | W | Z

Maďarsko - Cestopisy

Tri dni v Budapešti.

Ešte nikdy som nenavštívila žiadnu cudzí zem. Českú republiku nepočítam, za cudzí zem ju nepovažujem. No každopádne ma so stúpajúcim vekom cestovanie láka oveľa viac a viac. Môj priateľ ale na to nemá čas a ani náladu, ale mám kamaráta, ktorý je do poznávanie cudzích krajín zapálený podobne ako ja .. Aj keď každý preferujte trošku odlišné krajiny .. on skôr juh a ja naopak sever, tak sme sa spravodlivo dohodli, že zostaneme v stredu. A voľba padla na Maďarsko. Priamo na Budapešť. Po prvé, je blízko, čiže cenovo dostupné, časovo dostupné (máme len tri dni) a za druhé, Budapešť z fotiek čo som mala možnosť vidieť, vyzerá úžasne, veľmi sa teším až na vlastné oči uvidím dominantu mesta Parlament a tie zaujímavé mosty na Dunaji.

Môj kamarát Peter, cez internet zaistil všetko potrebné. Zohnal a zaistil ubytovanie, ktoré je vo veľmi dobrej cene, lacnejšie už boli len hostely, ale z toho máme celkom strach, alebo skôr nedôveru. Potom tiež zaistil spiatočný cestovný lístok na vlak cez internet, čo vyjde oveľa lacnejšie ako to kupovať na mieste. Obaja sme z iného kúta našej krajiny, ale zraz bol v piatok dopoludnia v Bratislave na hlaváku. Yes .. Tešíme sa moc ..! Cestu si užívame, takže pohoda.

Okolo 16.hod., prichádzame do cieľa - Budapest Keleti pályaudvar. Sakra .. prvé čo ma prekvapuje, je to teplo. Nečakané teplo oproti nám. Sme nadšení, hlavná stanica sa nedá porovnávať s našim, Maďari maj rozhodne krajšie, ale to sa zas nedá porovnávať s teraz novo moderným hlavákem v Prahe. Musim smutne konštatovať, že najhoršie je na tom naša zem.
Čítame s nadšením všelijaké maďarské nápisy a veľmi sa pri tom bavíme. Ich reč nám pripadá dosť humorná. Zároveň nás teší, že nám tu pravdepodobne nikto nerozumie. Angličtina je nutnosť, bude našou komunikačnou rečou, Maďari nám po slovensky nerozumie a my zas nerozumieme ich rodnej reči, v lámané angličtine sa ale dozvedáme všetko potrebné. Najprv si letíme kúpiť do turistických informácií budapeštiansku kartu na 24 hodín. Rozhodne sa to oplatí, pretože všetka mestská doprava je pre nás teraz zadarmo, plus máme veľa zľavnených vstupov a zľavnených reštaurácií. A to sa oplatí.

Pani na informáciách nám ale oznamuje nemilú vec, keď sa jej pýtame ako sa dostaneme do nášho hotela. Z jej angličtiny pochopíme, že naše ubytovanie je mimo centrum Budapešti. A do pekla .. Na lístok nám napíše ako sa tam dostaneme. Hm .. 4 stanice, potom prestup a potom ďalších 5 staníc? Tak to nevyzerá zrovna jednoducho .. No nič, vzhľadom k tomu, že sme stále plní nadšenia a síl, ideme akčne do boja. Nájsť autobus ktorým sa máme dostať na prestupnú stanicu nám ešte nerobí moc problém, problém nastáva vo chvíli, keď sa dostaneme na prestupné miesto. Pýtame sa ľudí na číslo autobusu, ktorý nás zavedie k hotelu, ale bud nevedia, alebo nás posielajú všelikam a odtiaľ zas späť .. Konečne narazíme na miesto, odkiaľ má ísť náš bus, lenže ouha - teraz tu sú práve kopáči, a vykonávajú tu svoje práce. Na prapodivné mapke, je tu vysvetlené, že teraz náš bus odtiaľ nejde, ale ide z iného, náhradného miesta. Podľa mapky ideme na miesto, ale sme zmätení, číslo nášho busu tu písané nie je .. Pýtame sa ďalej ľudí, ale tie nám vysvetľujú niečo, čomu nerozumieme .. Moja nervozita pomaly stúpa, blíži sa večer, a my sa nemôžeme dostať do hotela. Nakoniec, pravdepodobne veľkou náhodou, na náhradné miesto busu narazíme. No uuf .. A ide sa! Hurá ..! Moje nadšenie opäť opadá počas jazdy, keď vidím, že ideme naozaj ďalej a ďalej od centra .. No čo sa dá robiť, v centre by sme rozhodne nezohnali ubytovanie v takej cene. Niečo za niečo, ako sa hovorí ..

Konečne dorazíme na určenú zastávku. Ha, tak tu to vyzerá dobre odrezané. Navyše máme ďalší problém .. Nie sú tu ľudia, a nie je sa koho spýtať na náš hotel a stará pani nevie. Počas chvíle si ale poradíme a dorazíme zdarne na hotel. Izba je úplne ok, najprv sme zdesení, pretože vidíme v rohu umývadlo a nevšimne si dverí do kúpeľne. Ale je tu aj televízie, a to v hoteloch tejto cenovej relácie, nebývajú. Vlastné sprchovací kútik so záchodom a poschodová posteľ. Ok, čo viac si priať. Zabydlíme sa a hurá spoznávať nočnú Budapešt! Máme len jeden hlavný problém, ktorý mňa skutočne docela štve. Musíme si zistiť posledný bus z Budapesti sem, do tej našej diery. A to je v 23. 15 hod. Dlhšie, bohužiaľ nočnú Budapešt poznávať nebudem môcť, pretože tú diaľku si pešo naozaj nedáme, né že by sme neboli zvyknutí na pohyb, ale ja to vidim na takých desať kilometrov. A o takú prechádzku v noci, v cudzej krajine nestojím.

Keď dorazíme späť do centra Budapešti, hľadáme vhodnú reštauráciu na večeru. Samozrejme si nemôžeme zrovna vyskakovať, ale taky nehodláme večerať v bufetoch. Po nejakej dobe sa konečne na jednej zhodneme. Mexická reštaurácia. Len čo si sadnu a vezmem do ruky jídelák, nechápem čo tu robím. Veď ja pálivé jedlá nemám rada, a Maďari sú na to preborníci, a to si ešte sadnem do mexickej reštaurácie kde je u väčšiny jedál výkričník s nápisom HOT, alebo VERY HOT. S ohľadom na cenu a na zloženie, si s Petrom obaja vyberáme to isté. Tzv. Cézar šalát. Plus ja, ako milovníčka piva, sa rozhodnem ochutnať tunajšie pivo, aj keď už som bola varovaná, že maďarské pivo je naozaj zle. A to môžem vzápätí potvrdiť. Ďalšie nepríjemností pre mňa je mladá čašníčka, ktorá zvláda iba slabé základy angličtiny, a nerozumie mi, keď na nej hovorím nemecky. Korunu tomu dodá, keď mi predvedie že nemieni dodržiavať zásady stolovania. Keď potom dostanem silnú hnačku, nepodezíram z nej maďarské pivo, ale čašníčku, s ktorou sme si naozaj nesadli.
No nič, šalát bol biedny, za tú cenu veľmi biedny. Jeho výrobnú hodnotu nechcem ani odhadovať, ale oni ho ocenili hodnotou trikrát takú, akú má Cézar šalát u KFC, lenže ten z KFC má naviac aspoň cherry paradajky. Takže sklamanie. Veľké. Z jedla, z pitia i z obsluhy.

Po plytké večeri chcem ísť nafotiť pár fotiek do nočnej Budapešti. Je tu veľmi príjemná atmosféra. Trošku mi to tu pripomína Prahu, možno tým, že tu hlavné mesto so svojim ruchom leží tiež pri rieke, ale aj proti Prahe má Budapešt ešte väčšie čaro. Všetkého je tu tak nejako viac .. Vonkajších posedení s rozjarenými ľuďmi, .. viac svetiel a svetielok, .. krásnych budov, .. príťažlivých mostov .. bezdomovcov .. Áno .. bezdomovci sú naozaj všade ako vidím.

Náš cieľ pre dnešný večer je jasný - naraziť na parlament. Síce nevieme kde presne má ležať, ale naozaj sa nebojím, že by sme ho mohli prehliadnuť.
„Jéé Peter! Tamto je!“ Zvolam už po chvíľke, keď zazriem nasvieteniu kopulu. „A no joo!“ Zvoľa radostne Peter a už sa rútime tým smerom s naštartovanými foťáky. Čim viac sme bližšie, tým viac som nadšená, že mám tú možnosť .. Štát u niečoho tak mocného! Zároveň mi tu ale nesedí pár detailov. Akože sa mi nezdalo, že by mal stáť na takomto mieste .. A na tých fotkách to vyzeralo teda o dosť väčší. O dosť .. No nič, to sú len detaily .. Zbesilo fotíme ďalej. Celý ho obídeme, a docela pozerám ako to je malý, tie fotky teda zkreslujou .. No nič, ideme nočnú čarovnú Budapešťou ďalej. V diaľke si všimne luxusného mosta, blížime sa k nemu, a .. a. A čo to je tamto, ten luxus komplex za tim mostom? Sakra tak toto! Toto je bezpochyby parlament! Sami sebe sa vysmejem, ako sme si mohli myslieť, že tamten nejaký kostol, bol parlament. Ale mňa to bolo divne, mňa áno, ja hovorila že to vyzerá ako nejaký kostol, to čo sme tam tak zbesilo fotili. No nič, a tak zbesilo fotíme znovu. Sakra parlament sa nedá zachytiť, každú fotku mám rozmazanú .. Navyše zistíme, že čas nás tlačí viac než dosť, shit, musíme okamžite na bus. Keď tak sa sem vrátime za svetla. (Musim len dodať, že až doma, opäť na slovenskom, som zistila, že sme sa pomýlili aj po 2. A to čo sme fotili s doměním že už konečne JE parlament, bol Royal palace, takže my v skutočnosti parlament ani nevideli, čo nás neuveriteľne s…)

Ráno je zamračené, čo nevadí, aspoň sa nebudem pariť. Náš prvý cieľ je, navštívenia bio jarmoku, kde by som rada kúpila otcovi nefalšovanú maďarskú klobásu v bio kvalite. Trošku nám zas trvá, než nás ľudia postupne pošlú až na miesto kam potrebujeme. Docela ma ale prekvapuje, že tu úplne všetci hovoria po anglicky, a to na celkom dobrej úrovni. Zhruba okolo desiatej sa konečne dostanem na bio jarmok. Je tu stánok vedľa stánku, v každom je všetko bio alebo domáce. Všelijaká zelenina, kozmetika, cukrovinky, džúsy .. Kupujem pár čajov neznámeho zloženia od baby korenárky. Potom musím samozrejme kúpiť pravú maďarskú klobásu. Cena je tu na bio trhu vysoká, ale verím v kvalitu. Tiež nesmiem zabudnúť na papriky z Kaločaje. Peter nakupuje domáce koláčiky a cukrovinky, klobásy a ochutený med, ktorý nevieme čím, pretože mladých Maďarov nám oznámil, že to čo je v mede za prísadu, zrovna nevie ako sa anglicky povie. Chutil výborne, a to bolo hlavné.

Tlačí nás čas, chcem ešte navštíviť údajne najväčší blší trh v strednej Európe, Esceri Piac. Trh zatvára v jednu a teraz je 11, moc času nemáme. Pýtame sa slečny v našom veku, ktorá má ale o dosť lepšie angličtinu ako my, aj napriek tomu pochopíme, že Esceri Piac je opäť niekde mimo centrum Budapešti, že je to zložité, ale cestu nám popíše a popraje Good Luck.
Neviem čo to mám za topánky, ale stáli viac ako je normálne, a aj napriek tomu mám pocit, že to šialené pálenie a naskakujúce pľuzgiere už asi nevydržím. Musíme sa zastaviť v lekárni a nakúpiť náplasti. Škoda, že mi stále niečo musí kaziť náladu. Náplasti nie sú už moc platné. Avšak mám veľké odhodlanie vidieť najväčšie blešák v strednej Európe, a tak za chvíľu na bolesť zabúdam. Máme totiž iné starosti, aj napriek tomu že máme presný názov, ulicu i okruh, je hrozný problém sa tam dostať. Áno, každý nám ochotne, veľmi ochotne radí, lenže nám sa zdá, že si nás tak trošku prehadzujú dokola ako horúci zemiak. Ušli a hlavne prešli, sme už hrozne moc, a stále nič. Stále ďalšie rady, a ďalšie posúvanie divnými smermi. Vo finále, nás autobus vypľivne niekde v uličke rodinných domov, a vedľa je počuť diaľnice, alebo aspon veľká hlavná cesta. Tak ted sme niekde totálne v p . Navyše toho máme dosť nielen fyzicky, ale už aj psychicky. Tu to nemôže byt ani náhodou, sme fakt niekde úplne na okraji. V diaľke ide mladý pár. Hovorím .. spýtam sa naposledy, a keď tak jedom späť, konečne na obed. Mladý pár nám rozjarene ukáže „yes, it 's there ..“ A-ha .. Stojíme práve cca 50 metrov od blešáku, ale na druhej strane cesty, kde nám chvíľu trvá ako jej prejsť, ale konečne, konečne sme tu!
Bohužiaľ, Esceri Piac bolo jedno veľké sklamanie, áno, prišli sme už chvíľu pred než sa zatváralo, ale aj to čo ešte bolo k videniu, docela sklamalo moje predstavy. A ako najväčší blší trh by som toto nikdy nenazvala. Len jediný náramok u starej pani ma zaujal, ale jeho hodnotu sme videli trochu odlišne, takže obchod sa nekonal.

Už sa teším až zasadnem do reštaurácie a najem sa. Zapadnem do reštaurácie, ktorá má priaznivé ceny napriek tomu, že je priamo v centre. Je to tu útulné, .. majú tú české pivo .. Staropramen si dám veľmi rada. Ten ich madarský PATOK už skúšať nebudem. Objednám si bravčové s opečeným zemiakom za prijateľnú cenu. Prijateľnú na to, že to je v centre. Ceny tu sú porovnateľné ako v centre Bratislavy či Prahy. Jedlo je dobré, len zemiaky sú na mňa dosť prekorenené, přechucené. Pivo výborné. Peter keď je v Maďarsku, tak si nemôže vraj odpustiť guláš. To ja si ho odpustím, ale vyzerá kvalitne.

Dorazíme na hotel, kde sa zkulturníme a preberieme ďalší plán. Jo, zľava nám platí do podzemia Budínského hradu, má tu byť akýsi labyrint, veľmi neobyčajný labyrint. Super. Musíme opäť na metro. Metro bol pre nás dosť šok, ak by som to porovnávala s Prahou, má Praha ultra moderné metro, proti Budapešti, hlavne tie vozy .. Tie vozidlá vyzerali dosť nedôveryhodne, a o slove moderný, tu nemohla byť reč. Paradox je, že bez lístku nemáte šancu sa tu metrom prejsť, narozdiel od Prahy. Revízori sú tu všade.

Postupne sa opäť pýtame, a presúvame sa až k Budínskému hradu. Lenže prišla nečakaná zmena plánu - pred nami sa rozprestreli stánky so suvenírmi. A my tu naivne nakupovali, až mi zrazu došlo že mám posledných päť Eur. Peter na tom bol o niečo lepšie, ale ak sme sa večer chceli ísť niekam baviť, labyrint už teraz nebol možný. My sme naozaj turisti ako sa patrí! : D

A tak sa postupne dostávame zas späť na hotel, kde sa pripravujeme na večernú kalbu. Už máme vyhliadnutú krčmičku, s názvom Arena Corner Csech Sörözo, áno .. Točí tu Kozla, moje najobľúbenejšie pivo. Takže voľba je jasná. Tu sa dobre napijem, pobavíme aj vypočujem živú hudbu. Paráda. Zisťujeme, že v celom Madarsku je zákaz fajčenia v reštauráciách, čo je na jednu stranu fajn. Momentálne ale nie pre nás.

V podguráženom stave si nesmieme nechať ujsť posledný bus opäť vo 23.15. Škoda, ale v najlepšom sa má rovnako prestať. Aspon ma na druhý deň moc nebolí hlava.

Raňajky stojí opäť za starú belu, ich pečivo nám jednoducho nechutí a ani ich maďarská Májka. Lúčime sa s hotelom aj s bláznivým chapcem z Perzie, ktorý tu robil recepčného. To bol vážne veľký exot, ale o ňom sa nedá rozprávať.

Len čo sa dostaneme do centra Budapešti, máme ešte pár hodiniek na to, niečo navštíviť, vlak ide popoludní. Lenže my sme unavení, zničení, bez síl, bez peňazí, bez nálady ..
Chvíľu posedíme v parku, potom si Peter zmení ešte na forint a ideme nakúpiť nejaké potraviny. Bláznivo lieta po Budapešti a zháňa langoše. Mám toho plné kecky, pretože tentoraz lietam s báglama. Langoš nie je k nájdeniu, najradšej by som si niekde čupola a počkala na vlak. Peter si dáva točenú zmrzlinu. Tak tý by som sa vážne bála.

Nakoniec dá na mňa, a ideme smer hlavák, ale už sa máme celkom plné zuby. Jede nám to za cca 2 hodiny. Dávam si na hlaváku polievku za 1000 forintov. Ale je dobrá. Kvalitný vývar. Sme naštvaný z čakania, a z atmosféry hlavnej stanice. Tyhle atmosféry bývajú strašne ubíjajúce.

No a bodka na záver samozrejme prišla. Na tabuliach sme si pomýlili príjazdy s odchodmi a Peter riadne neskontroloval naše lístky, ktoré platili len pre jeden jediný spoj, takže sa stalo, že náš jediný spoj nám frnkl ešte v čase, keď sme si mysleli že nám to ide až za hodinu. Napätie medzi nami bolo veľké. Bola to celkom stresová situácia, pretože lístok nám prepadol, a musíme kúpiť nový. Lenže ja nemám ani euro. Navyše, kupovaný lístok tu, vychádza pre jedného na cestu späť, ako za oba pre cestu sem. Takže šialené prekonaní, beznádej .. Peter našťastie má úplnou náhodou záložné peniaze, takže sa to po pár chvíľach škaredého stresu vyrieši. Jedom až večerným vlakom, cesta je šialená. Mám toho akurát tak dosť.

Hovorím si, že s Petrom už nikdy nikam nepôjdem!!
Ale.
Teraz plánujeme výlet do Amsterdamu.

Jo a Maďari sú strašne fajn, ochotní a príjemní.

ďalšie cestopisy
Fotoalbumy
albumimgjBzFPlb9

Budapešť

29.04.2012
Komentáre
2 príspevky
Zoradiť podľa času | Zoradiť podľa vlákien vzostupne zostupne

Pri vkladaní príspevku do diskusie ako neregistrovaný užívateľ budete mať pri vašom príspevku zobrazenú IP adresu

:-) :-( ;-) :-P :-D :-[ :-\ =-O :-* 8-) :-$ :-! O:-) :'( :-X :-)) :-| <3 <:-) :-S >:) (((H))) @};-- \o/ (((clap))) :-@
Neregistrovaný uživatel
31.08.2016 22:35:53 89.173.104.***
 

odporucam radsej nepisat, ako pisat toto

Elektro
08.04.2014 16:57:50 94.228.80.***
 

Nič v zlom ale Ty si Slovenka čo zabudla poriadne po slovensky alebo iba český fake????? :-\

Späť na výpis diskusií